Po prvé: Zo začiatku ma pri kojení neznesiteľne bolieval chrbát /kým som si nenašla lepšiu polohu v ktorej sa mi často darilo zaspať/. Prežívala somstresy lebo som nikdy nevedela aké množstvo Mia vypila a či jej to stačí na zasýtenie. Zlé jazyky okolo mi odporúčali fľašku a ja som sa vzdalavysvetľovania výhod kojenia ale nie kojenia samotného! No a krpec sa v dôsledku kojenia naučil odmietať piťz fľašky a cumlíka vôbecL Po druhé: Pijeme ďalej, zvykli sme si jedna na druhú. Pri kojení sme už kooperatívnejšie a Mia očividne prospieva. Akurát tie koliky, ktoré by ako kojené dieťa nemala mať. Už vlastne ani neviem, čo vôbec ešte môžem jesť aby jej to neuškodilo?! Po tretie: Po treťom mesiaci koliky doznievajú, spokojne "papám" aj prehrešky voči diéte. /Miiným revom mám už nervy celkom dobre vymasírované/ a Ona sa tak rozkošne hrá snáhradným cumlíkom, až /mi/ ho „rozkusá“ a ja si idem prelepší pocit zaplávať na plaváreň... Super pocit! až na tú infekciu na bradavkách, bolí to, páli to,svrbí to - nič nepomáha! Učíme sa piť cez klobúčik aignorovať bolesť. Navštevujeme lekárov až nakoniec tá správna Pani Doktorka nájde ten správny latinský názov na môj bôľ a dá mastičku.Juuj! Po piate: A dobrú radu...ale disciplínu do pitného režimu Mii Sofie sa mi zaviesť nedarí a tak len starostlivo natieram postihnuté miesta a dúfam v to najlepšie! Oslavujeme! Už si spoznávam vlastné bradavky a Miuške očividne nevadí či pije bez exzému alebo s..., jej chutí stále čoraz viac. Po šieste: Máme sa radi a tak si stále doprajeme materské mliečko a materskú blízkosť. Už nie som netrpezlivá ani unavená, po dlhých šiestich mesiacoch som Miou "vycvičená" a zocelená ,ochotná tolerovať jej „rozkošné úlety" pri kojení. Potom poctivo čistím, natieram, ofukujem...Ísť si zaplávať ma už ani nenapadne! Po siedme: Zisťujem že sa stávam víťazom v boji /pozoór hop kým nepreskočím!/.Prekonala som nepodporu žien, ktoré nikdy alebo len veľmi krátko kojili a stretla tie, ktoré sú kojeniu oddané dušou aj telom. A úplne najviac sa radujem z Tých, ktoré si tiež čo - to preskákali a napriek našim vzdychom a štyrom zodraným klobúčikom si povieme, hlavne že deťom dávame kus seba samých alebo v tomto prípade len celkom malý kúsok:).
Sedem statočných
krokov k úspešnému kojeniu: Po špičkách som sa zakrádala k posteli povedať si dobrú noc, veď už bola polnoc dávno preč ale v tom - áách, úúuch, cmuk a Mia si začala cmúľať palček, nespokojne ho vytiahla z ústočiek /hľadala prsník/, nasledovalo hlasné pŕŕŕd a opäť cmuk. Tak tu nie, tu sa asi nevyspím, aspoň nie podľa svojich predstáv. Dala som sa na útek s paplónom pod pazuchou, vďaka kojeniu sa však Mia naučila čítať aj tie moje najskrytejšie myšlienky, nohy vyleteli do vzduchu, plač, krik, rev - vziať na prsia alebo utekať poza hory? To prvé bolo jednoduchšie /tak ako som si myslela v začiatkoch o kojení/a ešte výhodnejšie, lacnejšie, zdravšie ale...