reklama

Londýn, ako som ho zažila ja

Tak ja som si rozdelila toto mesto na Malý a Veľký Londýn. Bola som obyvateľkou malého Londýna, ten veľký som videla len z autobusu ;). Začala som ako Au pair...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

po troch mesiacoch som odišla z rodiny, ktorá bývala v Essexe. Veľmi som na výber nemala a môžem všetkým budúcim záujemkyniam o post Au pair povedať, že treba rátať so všetkým. Práca na čierno nebola problém ale po vstupe Slovenska do EÚ som si začala hľadať oficiálny job. Bývala som u známych a z „malého“ Londýna sa mi rátala diskotéka v Stockwell pube. Dole kvalitný rockový koncert, hore tanečná scéna. Exotiku DJ-ky zvyšovala jej kvapka japonskej krvi ale hlavne hrala ako „malý Boh.“ Dramáč obchytkaný všelijakými tými ambientnými prstíkmi. Strácala som pôdu pod nohami. Na záver sme dole tancovali írske ľudovky a vonku pred pubom fajčili cigarety. Dala som sa do reči s portugalcami a naša konverzácia sa dostala k štipendiu za ktoré mladá portugalčanka cestovala po Svete. Mala namierené do Afriky. Paráda! Toto ma na Londýne fascinovalo najviac, križovatka ľudských ciest. /Len celkom jemná narážka na Human Traffic/.    

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dôvod pre ktorý som prišla do UK bolo zlepšiť si svoju angličtinu. Teraz sa mi zdala biednejšia než biedna... Našla som si prácu cez agentúru. Cornwell má pekné pláže, búrlivý a studený anglický kanál. Pôvabné vyššie položené farmy. Vraj je tu zachovaný originálny vzhľad angličanov :)nebodaj ešte z čias kráľa Artuša, to jest ľudí s veľmi svetlou pleťou a vlasmi. No neviem, v každom prípade tu majú nárečie, ktorému nie je ľahké rozumieť. Osvojovať som si ho neosvojovala;). V hotely mali -quiet season- a tak mi agentúra našla nový job.    

 Medzitým som v Londýne strávila zopár dní so známymi, ktorých londýnske osudy pokračujú ďalej, dúfam že v lepších koľajách ako tie moje. Sheaksperove  mesto – Stafford upon Avon /dúfam že som to dobre napísala/ je turisticky príťažlivé miesto. V hotely, kde som pracovala sme boli relatívne mladý kolektív kde cigarety a plechovky piva nebrali koniec a viedli až priamo do neba. Ľudia z Rumunska, Bulharska, Poľska, Nového Zélandu, Austrálie, Francúzska, Južnej Afriky...;)a všetci sme fandili Grécku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nielen au pairkám ale aj chambairdmadkám sa môže prihodiť hocičo - nečakané. A rečenie mojej Starej Mati, - dvom je v živote vždy ľahšie a hlavne v cudzine- niečo do seba bude mať. A tak som sa rozhodla zostať v Londýne. Pracovala som v jednej malej tureckej reštaurácii a okrem tureckej dámy som sa naučila aj iné spoločenské hry. Veštenie z kávy má niečo do seba a aj tureckí muži, aspoň oni si to myslia. Po rýchlom živote plnom zvratov a udalostí ma to začalo ťahať domov. Našla som si ďalší au-pairský job /potrebovala som čas na jazykové kurzy - ach tá angličtina/, užila si párty s našimi černošskými susedmi, milo sa rozlúčila s tureckou reštauráciou a -mazala- som domov.    

SkryťVypnúť reklamu
reklama

To bolo radosti. Počas mojej neprítomnosti žil môj priateľ na ohnivom koni života ďaleko odo mňa a teraz sa pre zmenu zase on chystal do Írska. Ktovie ako sa mu darí? A odrazu sa všetci chystali do Írska alebo do UK. Boli to veselé dva týždne a späť do Londonu som už išla ako sporiadaná, slušná a pokojná mladá žena.:).    

Londýn je krásny a veľký. Veľký a krásny. Konečne som mala čas navštevovať free english languages kurzy. Kvalita týchto kurzov pomáhala hlavne po konverzačnej stránke. S učiteľmi, supervízorom a spolužiakmi sme si ju precvičovali hlavne vo WoodPube, kde bolo super! Super! Super! Sem-tam som si zašla do malej galerky pri Comden Towne. Čarovné miesto fetišov, ten Comden Town. Jeden cool trh so všetkým;)).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jedného pekného dňa som prišla do galérky s rozhodnutím vrátiť sa domov hneď potom, čo sa ešte naposledy poobzerám okolo. Prednáška o tom, na čo sú nám banky, bankomaty, a fastfoody ma pobavila. Vyhladovane vyzerajúci prednášajúci ma uspokojil len svojou zlou angličtinou ale zato nezlomným komunikatívnym prejavom. V ten večer som sa bližšie zoznámila so Zapatozzou a študentmi zo Španielska a Talianska, ktorí ma pozvali na návštevu do ich squotu.    

Squot bol veľký trojposchodový dom /v slušnej štvrti blízko Engels/, bez teplej vody, bez kúrenia ale žiarovky svietili. Vo veľkej kuchyni sme sa vždy večer všetci poschádzali, vo veľkých hrncoch sme varili spoločné jedlo /čo lacný zeleninový trh dal/ a fajčili sme tabak a weedy. Počúvali muziku, Pablo sem – tam hral na gitare a spieval. Bolo z neho cítiť jeho ohnivú cigánsku dušu. Takú jednoduchú a krásnu pritom. Bola to super zastávka. Aj keď som v tej studenej spálni najskôr obnovila svoje problémy so zapáleným močovým mechúrom.    

 Pracovala som zase v reštaurácii tento krát v talianskej, kde za celý deň prišiel jeden človek a pri šálke kávy vyspovedal rozvedenú, stále dobre vyzerajúcu senior čašníčku a odišiel, aby na druhý deň zase prišiel. Bola to celkom pekná práčka peňazí, tá kaviareň. Taká štýlová z ktorej som celkom rada odišla. Majiteľ mi potom ešte sem-tam volával a pýtal sa ma ako sa mám. Taký mafio-italiáno typ, ktorý mal svoj plán...heh :)a na ňom zakladal. /Nie, nie to nie je narážka na Kontrafakt/.    

Skúsila som to ešte raz a naposledy s au-pairským jobom na juhu Londýna, kde líšky dávali dobrú noc. Jazykové kurzy som navštevovala ďalej a postkurzové akcie v pube pri pintách piva mi rezali. Začala som bývať u spolužiaka - Araba. Bol to živelný typ s hlbokou oddanosťou náboženstvu. O tom sme sa -bavili- donekonečna. /:)))Tak ako sa na náboženstvo patrí/. Keď sa ma spýtal, či máme na Slovensku mešitu, zamyslela som sa. -Hm, nie ale budovu ktorá vyzerá ako mešita hej.- Akurát bolo obdobie Ramadánu a tak som sa rozhodla -odskočiť- si domov. „Keď sa vrátiš, môžeš tu bývať a nájsť si prácu v nejakej továrni.“  Ups, zaskočilo mi. Nikdy som sa manuálnej práci nebála ale akosi som začala pociťovať, žeby to nemuselo byť to pravé- orechové. Akosi som pobadala, že osud ma ako bumerang vrhal do ťažkých situácii bez strechy nad hlavou, že som za sebou nechávala priateľov aj nepriateľov, ale že to išlo veľmi ťažko...A to –to- bola vlastne moja snaha o samostatnosť a lepší život ; ).  

Miroslava Arpášová

Miroslava Arpášová

Bloger 
  • Počet článkov:  24
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som už čoskoro študentka sociálnej práce v NR, ináč burliváčka, cestovateľka v tuláckych botách so zmyslom pre nezmysel. Zoznam autorových rubrík:  Cesty a zahraničieKope múza KopePrisnilo sa miMia SofiaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu